Čokoláda. Niekedy sladká, inokedy horká, vždy ale vynikajúca. Keď sa teda vie. A práve tento horkosladký príbeh rozhodne stojí za zdieľanie. A za prečítanie. Kým sa totiž dostala k nám, zažila toho viac ako dosť.
Mexiko, kolíska zlatého nápoja
Predstavte si, že sa vrátime v čase o nejakých tritisíc rokov späť. To je už je pekný riadok, čo? Pre kakaové bôby nie. Už v tej dobe ich totiž veselo zbierali indiánske kmene v mexických dažďových pralesoch.
Indiáni vedeli, čo si ceniť
Napríklad takí Mayovia v štvrtom storočí položili základy našej milovanej horúcej čokoláde. Z kakaových bôbov ako prví uvarili horký nápoj, ktorý si cenili nad zlato. A my nemôžeme inak ako súhlasiť. A čo potom Aztékovia? Tí latku zdvihli ešte o niečo vyššie. Nápoj pili iba vládcovia a vyvolení počas obradov.
Napríklad pri ľudských obetiach dávali indiáni božský nápoj aj tým najposlednejším otrokom. Chceli tak zmierniť strach z toho, čo ich čaká. No, čo sa budeme rozprávať. Po hrnčeku dobrej čokolády sa na všetko pozerá trochu lepšie.
To by neboli Európania, aby zase niečo neodviezli domov
Názor na Krištofa Kolumba môžeme mať rôzny, ale jedno mu neuprieme – do sveta sa pozrel. Dokonca aj do vtedajšieho Mexika, niekedy okolo roku 1500. Avšak keď sa vrátil do Španielska, na kráľovskom dvore s kakaovými bôbmi nepochodil.
To až za 20 rokov Hernán Cortéz! Až on dokázal kráľovnej Isabelle popísať, aké bohatstvo sa v srdciach pralesov Mexika skrýva.
- Vysvetlil, že kakaové bôby sú tak cenené, že sa dajú používať aj ako platidlo. Napríklad ak ste mali po vreckách okolo sto kakaových bôbov, mohli ste si kúpiť pekne vypaseného moriaka.
- Priviezol so sebou aj návod na prípravu nápoja. Španieli boli ale pochmúrnejší ako indiáni. Pridali preto do napenenej hmoty ešte med. No a bola to láska na prvé ochutnanie!
Španieli boli na čokoláde tak trochu závislí
Čokoláda sa rýchlo stala veľmi obľúbeným nápojom na španielskych šľachtických dvoroch. Príprava čokolády bola stráženým tajomstvom. Hnedé zlato sa stalo dokonca španielskym národným nápojom.
Čokoláda dobýva Európu
Nič však netrvá večne. A tak sa pomaly ale iste tajomstvo prípravy čokolády začalo šíriť medzi ostatné štáty. Na začiatku 17. storočia si už pri čokoládových večierkoch vyžívali Taliani aj Francúzi.
... ale iba tú bohatú
Je to tak. Čokoláda nebola nič pre nižšie triedy. Delikatesa putovala iba od dvora k dvoru. Medzi čokoládových nadšencov patril napríklad francúzsky spisovateľ Voltaire, ktorý ju miešal s kávou. Alebo napríklad taký Napoleon? Ani on neodolal kakaovému šialenstvu.
... a tiež poráža kávu
Aspoň teda v Anglicku. Začali sa zakladať podniky zvané „chocolate houses“. Tie dokonca predbehli dnes známe coffee houses — kaviarne.
Potom už to šlo rýchlo. Do devätnásteho storočia bola čokoláda pre normálnych ľudí iba legendou. Ale s príchodom masovej výroby, ktorú odštartovali technické vynálezy, už mohli maškrtiť všetci.
Od priemyselnej revolúcie až po svetovú vojnu
- Prvý hydraulický lis na čokoládu svetu predstavil v roku 1828 Holandec Casparus van Houten Sr. Vďaka nemu vieme oddeliť kakaové maslo od kakaovej hmoty. Jeho patentu ale čoskoro vypršala ochranná lehota. A tak začali žatvy.
- Prvá tabuľková čokoláda z roku 1847 sa pripisuje anglickej čokoládovni J. S. Fry & Sons. Aj keď sa o tom dodnes vedú spory.
- Prvú mliečnu čokoládu vytvoril v roku 1875 švajčiarsky čokolatiér Daniel Peter pridaním sušeného mlieka (a to je zas vynálezom Henryho Nestlé).
A potom to už šlo ráz na ráz. Výrobcovia začali experimentovať. Menili pomery, vyrábali najrôznejšie príchute aj posypy. Svet skrátka zasiahla čokoládová epidémia. Našli ste ju na každom rohu a nikto sa jej nevyhol.
Čokoláda si cestu medzi širokú verejnosť našla, ale v tých najsmutnejších časoch. K jej rozmachu prispeli práve svetové vojny. Vojakom na front sa totiž na zlepšenie morálky posielali malé kúsky čokolády.
Poklad je to aj dnes
Dnes si môže čokoládu dovoliť skutočne skoro každý. Ale zamyslite sa. Predsa len ju stále považujeme za niečo luxusné. Odmenu, za dobre vykonanú úlohu. Darček pre našich blízkych. Alebo pre nás samotných, keď sa chceme trochu rozmaznať.
Pozor: Dokážeme zaručiť len to, že čokoláda JANEK sa rovná tomu dokonalému aztéckemu zlatu. Zlatu, kvôli ktorému sa vtedy Cortéz plavil cez pol sveta.